Strona:Czesław Czyński - Nauka Volapüka w 12-stu lekcjach.pdf/39

Z Wikiźródeł, wolnej biblioteki
Ta strona została przepisana.
göled śniadanie
golön iść
jokolad czokolada
jinön zdawać się
kitim kiedy
pladön postawić
is do
vendelafid wieczerza
vendelafidön wieczerzać
vo doprawdy
vöno niegdyś


1. Lik binom vin? 2. Vo, binom vemo gudik. 3. Pladolöd vini se kav. 4. Kisi odlinons al vendelafid? 5. Odlinob bovili tieda. 6. Of-kukel äblinof glätis kil ed äpladof otis su tab et. 7. Vöno idlinom blod obik egelo miligi al göled e idlinom tiedi e jokoladi. 8. Oblinolöd fladi[1] vina se kav, e oblinolöd obes glätis fol. 9. Blinolöd nu tabi e stulis fol in gad e pladolöd vini e glätis su tab. 10. Li-ezendelafidons? 11. Oezendelafidob. 12. Blod olik, no li-ädlinom tudelo jokoladi al göled. 13. No, o flen oba, ädlinom tiedi e modelo odlinom kafi. 14. Vin at, jinom obe binön tu züdik 15. Givonsöd obe dili juega e dili miti. 16. Vin züdik binom badik; ab bil züdik binom nog badikum, binom badikün. 17. Kitim ovendelafidobs? 18. Düp jöl e lafik. 19. Ji-blod ola ädlinof i vöno miligi u li-no? 20. Si, dlinof i nog egelo miligi e binof saunikum, ka blod obik. 21. Li-egöledol tudelo? 22. Nog no.

17. Pükayeg.

Blinön przynieść, bos coś, dünel służący, fömad ser, getön otrzymać, if gdy, jeżeli, jü aż do, kanön moc, umieć, kimik jaki? kosömo zwykle, leül oliwa, löfik drogi, kochany, mägön móc, milegabod kromka chleba z masłem, mütön musieć, nulüdik pożywny, pötütik głodny, pep pieprz, sal sól, tedel kupiec, valadön czekać, vendel wieczór, vinig ocet, zendelo na południe, zib potrawa.

1. Blinolöd madik apods se kav e gololöd al gadel at e blinolöd lubimis e flukis. 2. Li-labols bodi domo? 3. No labobs bodi domo, ab labobs miligi. 4. Milig binom nulüdikum, ka vat. 5. Fidonsöd fomadi at; e bodi et, binoms gudik. 6. Su tab binoms sal, pep, leil e vinig, fluks, bil e vin. 7. Is binom glät bila, dlinolöd if mägol. 8. No mägob, löfob vini gudik plu, ka bil, kel binom in tedel. 9. Of-dünel eblinof-li ya zibis se kuk. 10. No, o mot löfik,

  1. Wszystkie wyrazy oznaczające ilość, jakość, miarę, itd. rządzą drugim przypadkiem.